reklama

O tom, čo bol(el)o - zakázané interrupcie a naše bilbordy

Znetvorené ženy ugenerácia dekrétkov u výnimky lepšie ako dnes u katastrofálna úmrtnosť rodičiek u kšefty s antikoncepciou u sex ako tabu u irónia osudu a Ceaušescu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (154)
Obrázok blogu
(zdroj: Jurnalul National)

Povedal som si, že počkám trochu, až opadne prvá (aj druhá a tretia) vlna rozhorčenia nad krvavými bilbordmi a kým ja sám to trochu predýcham. Situáciu na Slovensku sledujem síce spoza chotárov, ale sledujem. Nechcel som sa zapájať do diskusií, lebo všetky moje za a proti už povedali iní, veľakrát a možno múdrejšie, ale ponúkam radšej príklad z nedávnej minulosti. Keď potraty boli oficiálne zakázané. V Ceaušescovom Rumunsku. Vládnym dekrétom č. 770 z 1. októbra 1966.

Narodil som sa v roku 1969 a až neskôr som zistil, že mojej generácii (1967-1970) v Rumunsku prischla prezývka „dekrétkovia.“ Decreţeii. Dlho som nechápal význam tohto slova, kým som bol menší, rodičia sa s nami o tom nebavili, v škole už vôbec nie a tak mohla za to ulica. Za zistenie pravdy. Že mnohí z nás – z mojich rovesníkov -, vlastne nemuseli byť. Kebyže nie geniálneho nápadu nášho Vodcu. Rumunský historik Adrian Cioroianu v dokumentári pre rumuskú štátnu televíziu TVR upresnil, že Rumunsko nebolo jediné z krajín východného bloku, ktoré experimentovalo so zákazom interrupcií. Všetky komunistické ržimy mali po II. svetovej agresívnu pronatalistickú politiku v duchu myšlienky, že viac pracujúcich ľudí znamená silnejšiu ekonomiku. Prvý protiinterrupčný pokus rumunskej vlády sa udial v období 1948 – 1957. Vláda zákaz potratov zrušila aj vďaka domácim a taktiež sovietskym štatistikám a o negatívnych dôsledkoch tohto zákazu na zdravie žien. Po zrušení zákazu nastal opačný trend: explózia potratov. V období 1959-1965 4 z 5 žien hľadalo konkrétnu pomoc u doktora. 80 percent tehotenstiev sa nezrealizovalo. Potom prišiel Ceuašescu (už rok na čele Komunistickej strany) s nápadom opätovného zákazu. Namiesto aby sa jeho režim snažil o zlepšenie celkových životných podmienok a zvýšenie odhodlania rodičov donosiť počaté dieťa (do lepšieho sveta), urobil čisto technické rozhodnutie. Jednoduchý matematický kalkul zabalený do pozlátka ideológie: Rumunsko potrebuje viac ľudí. Ľudí pre komunizmus. A basta! „Jeho myšlienkou bolo, že demografický nárast sa rovná silnejší štát,“ tvrdí historik Cioroianu. „Želal si čo najľudnatejší štát, čím sa v tomto smere de facto vyrovnal Hitleroým snahámi.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak 1. októbra 1966 uzrel svetlo sveta povestný Dekrét č.770. Obsahoval 3 články a mám dojem, že bol ústretovejší ako napríklad terajší zákaz v (nekomunistickom) Poľsku či Írsku. Lebo hoci „zakazoval prerušenie tehotenstva,“ povoľovali sa výnimky v prípade ak tehotenstvo ohrozovalo život ženy, ak jeden z rodičov trpel dedičnou chorobou, ak rodička bola telesne alebo duševne postihnutá, ak mala nad 45 rokov alebo už vychovávala 4 vlastné deti a pravdaže ak k tehotenstvu došlo na základe znásilnenia či incestu. A á propos, aby som nezabudol! Dekrét zakazoval akékoľvek druhy antikoncepcie (pilulky, kondómy a pod.).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neoficiálne sa hovorí o dvoch miliónoch deťoch, ktoré nemuseli byť. Oficiálne ťažko konkrétne štatistiky zostaviť. Raz som sa pýtal mamy, čo a ako bolo so mnou. Vraj sa nemám čoho báť, lebo ja, ako druhé dieťa, som mal byť vytúžená Zuzka. Ale o niektorých z môjho okolia sa to šepkalo. Ale šepkanie nie je pravda... Pravda?

Televízny dokument stanice TVR s názvom „Narodení na rozkaz. Dekrétkovia“ už vysielali v najmenej 12 štátoch na troch kontinentoch. Vystupujú v ňom reálni svedkovia – matky, deti, lekári, babice... Zaoberá sa nikdy nezistiteľnou štatistikou – koľko žien/rodičiek zomrelo alebo bolo telesne (a duševne) poznačených týmto dekrétom? Koľko sa vlastne detí narodilo s deformáciami a postihnuté a štát nemal scenár ako sa o ne postarať! Koľko lekárov, ktorí porušili vládny zákon, sa muselo vzdať svojej profesie – Securitate mala oči všade a udavačov bolo dosť - a koľkí z nich skončili vo väzení? Áno, za to bola basa! Ak by sa niekto pýtal, prečo by vďaka zákonu mali ženy umierať, odpoveď znie: lebo v nemožnosti dostať odbornú pomoc od lekára sa utiekali k dedinským babiciam, pochybným anjeličkárkam a amatérskym všeliečiteľom. Zákroky na kuchunských stoloch. Bez anestézie, v nesterilnom prostredí, hrôza. Bol to doslova „folklór.“ Neskôr začali ženy vymýšľať všemožné a nemožné veci, len aby nemuseli na nelegálny potrat – od horúcich kúpeľov až po nosenie ťažkých bremien. V túžbe privolenie spontánneho potratu. Vtedy nemali možnosť „potratovej turistiky“ akú dnes volia Poľky. Prečo tak robili, prečo riskovali zákonný postih a zároveň aj svoj život, to nie je naša starosť, nepoznáme ich pohnútky a život. Vtedy sa pravdaže o zvýšenom úmrtí mladých, ináč zdravých žien nesmelo hovoriť, ale šuškalo, sa šuškalo... A pohreb neutajíš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale nebolo to všetko. Ak sa v bývalom Československu ženy sťažovali, že pred potratom musia na komisiu, mladé Rumunky – väčšina z nich bola zapojená do pracovného režimu - podstupovali nedôstojné gynekologické prehliadky. Pravidelne! Závodní lekári sa do „toho“ napozerali viac ako špecialisti na gynde. Plat závoďákov bol ovplyvnený počtom skontrolovaných žien – možných rodičiek. Sú podchytené svedectvá lekárov, ktorá za jeden deň vykonali 60 intímnych prehliadok. 60!!! A ako keby toho nebolo dosť, Ceaušescu zakázal aj sexuálnu výchovu. Knihy o sexuálnej reprodukcii boli pomaly štátnym tajomstvom a používali sa iba ako lekárske príručky. Čo je ad absurdum, že? Lebo ak chcel, aby sa ľudia množili, odoprel im „návod ako na to.“ Potom sa to riešilo (na to sa pamätám!) aj tak, že doktori (aj tí obyčajní, dedinskí) organizovali po večeroch stretnutia s rodinami (tak do 20 ľudí) a tam do nich „hustili“ zhora nadiktovanú politiku mnohodetnosti. Myslel si snáď režim, že po trápnom stretnutí s doktorom (pre všetkých tam prítomných) pôjdu dospeláci okamžite zamiesiť na ďalšie? Keď sme mali chlieb na prídel, studené domy a byty a elektrinu päť hodín denne?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ďalšie dekréty ukladali 10-percentné strhnutie z platu pre mladých ľudí nad 25 rokov ak neboli zosobášení a manželské páry boli pokutované ak nemali aspoň jedno dieťa po dvoch rokoch manželstva. Chá, to sa mohli Rumuni dohodnúť s Čínou, kde to bežalo opačne, nie?

 

Bol to zvrátený režim a diali sa tam zvrátené veci. Áno, na jednej strane sa udiala nečakaná demografická explózia, na druhej strane však štát nebol na to pripravený. Zrazu nebolo dosť škôl a fakúlt, v nich dosť tried a v tých dosť lavíc. Bolestne chýbali učitelia. Keď som bol na strednej – to už dekrétkovia dorastali na prah dospelosti – mali sme istý čas školu na dve zmeny. So skrátenými hodinami a prestávkami. Vypúšťalo sa čo sa dalo z učiva a profesori nestíhali. S tým istým platom dvojnásobná práca. V zime to bolo aj z dôvodu kúrenia a šetrenia. Potom, po ukončení školy, dekrétkovia zistili, že je primálo pracovných miest a tak sa v dobe, keď sa prirodzená súťaživosť a talent nenosili, na dobré a zodpovedné miesta dostávali mladíci po protekcii a peňaženke. A tu ešte musím spomenúť tie deti, ktoré síce rodičia podľa zákona museli vynosiť, ale potom sa o ne nevládali-nemohli-nechceli starať. Prečo si myslíte, že po revolúcii v Rumusku bolo najviac reportáží zo sirotincov? Ideálny príklad ako si štát nevie poradiť s tým, po čom tak túžil. Inštitucionálne a ani materiálne.

Pamätníci tejto doby spomínajú na čierny trh s antikoncepciou. Tá sa nedovážala a v roku 1985 zmizla aj z pultov lekární! Eldorádom pre špekulantov bolo Maďarsko a Juhoslávia. Kondómy boli vzácnejšie ako káva a to už je čo povedať! Potajomky sa vyrábali domáce pilulky a spermicídne lieky. Vyrobené napríklad z kakaového masla a chinínu. Ženy neznalé vedľajších účinkov chémie (ani po tom nepátrali) a podceňujúce túžbu kšeftárov po zisku (tí predali čokoľvek pod sloganom pilule antibejby) doplatili na chvíľkovú rozkoš neplodnosťou a pretrvávajúcimi ženskými problémami. Tisíce, státisíce? Ktovie? Stačil by anonymný sociologický prieskum u dnešných žien medzi 40 a 55 rokov. Koľké z nich sú neplodné a prečo. Bolo by to prekvapivé! A kto mal výnimku? Na antikoncepciu. Manželky vysokých straníkov, športovkyne, manželky športovcov a napríklad aj stewardky.

Daniela Draghici, európska poradkyňa IPAS, americkej organizácie pre zdravú reprodukciu, pôvodom z Rumunska (jedna z tých, čo podstúpili amatérsky nelegálny zákrok) uvádza, že sú známe údaje o 9452 ženách, ktoré zomreli v dôsledku samonavodených potratov alebo zákrokov prevedených pseudolekármi. Ale to nemusí byť konečné číslo!

A čo dopad dekrétu v praxi? Hneď v prvom roku platnosti dekrétu sa počet živonarodených detí dramaticky zvýšil – zo 14,3 na tisíc obyvateľov (1966) na 27,4. Ale postupom času bol efekt dekrétu čoraz slabší a v roku 1983 sa počet narodených detí dostal na úroveň z roku 1966. Medzitým však dramaticky narástol počet ženských úmrtí v dôsledku potratov – zo 64 v roku 1966 na 192 na tisíc obyvateľov v roku 1968. Krátko pred revolúciou, v roku 1989 miera natality bola 16 detí na 1000 obyvateľov, ale úroveň mortality až 170 na stotisíc rodičiek – čo bolo desaťnásobne viac ako najvyššia miera predtým nameraná v Európe vôbec!!!

 

Znie to hrozne? To, čo som uviedol? Áno. Bolo to hrozné. S dôsledkami jedného zákona, presnejšie povedané jedného zákazu, bojuje celý národ dodnes. A prečo to píšem? Snáď aj preto, že chcem naznačiť, že zákazy nič neriešia. Či už komunistické alebo cirkevné. Je to jedno. Ľudia, obyčajní jedinci (v tomto prípade ženy) vždy mali, majú a budú mať „svoju pravdu“ – svoje pohnútky, bolesti, drámy, nešťastia či chvíľkové pomätenia mysle (ako chcete), kvôli ktorým sa rozhodnú pre nemilý zákrok. Nie je to žiaden plezír, to KAŽDÝ vie a nie je ľahké sa k tomu odhodlať. Nič nevieme o drámach a vnútornom boji tých žien! A ak niečo zakážeme, to ešte neznamená, že obmedzíme slobodnú vôľu človeka rozhodovať sa. A čo potom? Budeme mať aj my potratové výlety do zahraničia za drahé peniaze alebo niekoľko-neviemkoľko žien doplatí životom a zdravím ako tie tisícky Rumuniek v minulosti na neodborné zákroky? Aj na toto myslím vždy, keď sa mi pred oči dostane neslávne známy bilbord zo Slovenska.

 

P.S.

A ako pikoška na koniec, niečo o irónii osudu. „V roku keď Ceuašescu podpísal dekrét ja som sa narodil. To ako keby si podpísal ortieľ smrti,“ hovorí v dokumentári TVR Laurentiu Stanescu. V roku 1989 bol paragánom v armáde a jedným z tých, ktorých povolali do popravčej čaty...

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu