reklama

O machoch a antimachizme

„Macho, Macho man...” znel niekedy v 80. rokoch známy hit hádam z každého rádia. Tuším to boli Village People. Vtedy som ešte nechápal podstatu „mačizmu,” bol som príliš mladý, až neskôr som zistil, že svet naokolo je naozaj plný machov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Trinidad, muzeum antimachizmu. Rucne mlynceky na kavu ako symbol nadvlady muza.
Trinidad, muzeum antimachizmu. Rucne mlynceky na kavu ako symbol nadvlady muza. (zdroj: Jaromir Novak)

 Ale nie je machizmus ako machizmus, lebo pod týmto pojmom nájdeme aj filozofický smer zvaný empiriokriticizmus (uhhh?) - je to čosi ako vedecká snaha o čo možno najexaktnejší a najekonomickejší opis bezprostredne daného. A teraz buďte múdri! Avšak mne vŕta v hlave ten druhý mačizmus, ktorý jedna definícia opisuje takto: „je to doktrína podľa ktorej muž dáva najavo svoju nadradenosť nad ženou.“ Ojoj, poviete si teraz mnohé/mnohí, veď takých je habadej! Všade naokolo a za celú nám známu históriu.

 Nuž, sú. Takí. Čo už? Mnohé z vás povedia, že machistické praktiky ktovieprečo ešte stále pretrvávajú aj na výplatných páskach, keď napríklad v jednom podniku/firme/organizácii žena, ktorá odvedie rovnaké kvantum práce (+doma rodina) ako jej mužskí kolegovia, ak nie aj viac, plat má stále o 15 – 20 percent nižší ako oni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Téma á la Macho Man mi napadla toť pred pár dňami, keď do tretice prebral v Taliansku opraty moci Silvio Berlusconi. Známy to macho. Nielen v Taliansku, ale aj v medzinárodnej politike, veď BBC News ho nazvala playboyom Európy. Pre newyorskú burzu veselo vyhlásil, že Američania by mali investovať v Taliansku aj preto, lebo „u nás máme pekné sekretárky... nádherné baby.“ Pozrite na http://www.youtube.com/watch?v=F-EAy6ItUZ0. Sila. Najmä tá kopulatívna scénka z (nič netušiacou) policajtkou na aute alebo jeho mužská hrdosť v ruke (ešteže v nohaviciach). „Prišiel som o vlasy, lebo som mal veľa frajeriek,“ znie iné jeho slávne vyhlásenie z kategórie machistických. Vlani sa musel verejne ospravedlniť svojej manželke za to, že sa v priamom tv-prenose pokúšal zviesť svoju stranícku kolegyňu z parlamentu. Faux-pas iného kalibru sa dopustil v júni 2005 voči fínskej prezidentke Tarji Halonenovej, keď na jej adresu poznamenal, že musí použiť všetky svoje „dostupné zbrane“ čiže „all my playboy skills“ aby ju presvedčil o zbytočnosti kandidatúry Helsiniek na sídlo Európskeho úradu pre potravinovú bezpečnosť. Bol z toho diplomatický incident. Halonenová mu teraz, po voľbách, zaslala blahoprajný telegram. Dáma. Ale Silvio už ako treťopremiér „práši z huby“ veselo naďalej. Najskôr spochybnil potenciál žien viesť ministerstvo vnútra a zahraničných vecí, potom o ženách z „jeho“ kandidátky povedal, že sú oveľa krajšie ako ženy z ľavicového bloku: „Keď sa podívam do parlamentu, ani sa to nedá porovnať.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Našinec možno povie, že furt lepšie mať politika, ktorý rozpráva o frajerkách ako týpkov čo bľabocú o tankoch, Trianonoch, samoúnosoch či samozbitiach, ale nič to nemení na tom, že Berlusconi je typický príklad machizmu. Vraj ako všetci Taliani, no mnohí talianoznalci hovoria, že oni to len tak hrajú, navonok, pre oči verejnosti a kamarátov, ale doma pri vraj žene papuča ako hrom! Ktovie? Zaujímavé je však to, že machizmus ako fenomén je skôr typický pre južanov (rozumej juhoeurópanov) ako pre severanov či Američanov (kde sexual harrassment z osamelých jedincov robí ešte osamelejších). Taliani, Španieli, Gréci, Turci, Balkánci, Latinos... Viete si predstaviť čojaviem, Dánov alebo Nórov v tejto polohe? Možno u južanov to bude tým slnkom a morom a vôbec, libido je libido...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Kým Amíkom „haraší“ a u nás ženy sem-tam zanadávajú na „tie svine“ (nás, mužov), oveľa zaujímavejšiu formu protestu proti machizmu zvolili ženy na Kube. Ak sa niekedy dostanete do mal(ebn)ého mesta Trinidad (na juhu, asi v strede ostrova) popri brázdení po miestnych ľudových galériách odskočte si aj do múzea antimachizmu. Na hlavnom námestíčku, napravo od katedrály v žltom. Má to síce ďaleko do múzea v našom ponímaní, sú tam tuším iba nejaké tri miestnosti, ale tu ide o myšlienku. O symbolickú vzburu žien proti rozkazovačným samcom. Umeleckú vzburu. Symbolom tohto protestu je sekera zaťatá do repliky ručného kávového mlynčeka. Miestne ženy tento obraz stvárnili do nespočetných vypodobení. Vysvetlenie je jednoduché. Aristid, náš kubánsky sprievodca po mestách a miestach ostrova bez rozpakov priznal, že áno, kubánski muži sú klasickí machovia. Nielenže všetci ich ostrovní hrdinovia boli machovia (to v pozitívnom slova zmysle) a k tomu ešte aj ten všadeprítomný macho Argentínčan Che, ale každý správny Kubánec si rád zaflirtuje so ženami a zatancuje a verí, že práve on je ten, v ktorom ženy vidia macha-dobyvateľa sŕdc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ak si trochu preštudujete túto tematiku zistíte, že nejde iba o Kubáncov a Karibik, lebo „mačoistické“ správanie zostalo ako dedičstvo po prísnych španielskych kolonizátoroch na rôznych kútoch sveta – o tom je zrejme celá Latinská Amerika. Na Kube paradoxne práve toľko kritizovaný Castrov režim „odmačizoval“ tunajšie ženy. Ak by vznikla akási porovnávacia štúdia na túto tému zrejme by sa zistilo, že Kubánky sú samostatnejšie a nezávislejšie od žien v iných postšpanielských krajinách. To ale neznamená, že si muži ku nim nedovoľujú a neflirtujú s nimi. Ojojoj... V mužoch to predsa zostalo, isté veci len tak nevymažeš! „My Kubánci sme už raz takí,“ vysvetľoval Ari. „Prídeme domov, sadneme si na verandu na hojdacie kreslo , dáme si rum, zapálime cigaru a zakričíme na ženu: María, café!“ Čo na tom, že žena práve varí večeru, kojí, perie, okopáva záhradu alebo to všetko naraz? María musí poslúchnuť a ručne rozomlieť tvrdé zrnká kávy. Platilo to počas storočí, keď Kubánci poznali iba mačety a cukrovú trstinu a platí to vraj aj dnes.

 Tým, čo neboli na Kube asi treba ozrejmiť kubánsku svätú trojicu - cigary, rum, káva. Káva, podobne ako havany (nesprávny terminus technicus pre tunajšie cigary) a rum je taktiež neodmysliteľnou súčasťou kubánskeho života. Kubánci ju pijú veľmi sladkú. Našťastie o cukor, tak ako o kávu, rum a cigary nemajú núdzu – príroda je ku nim cukrotrstinovoštedrá. No a keďže práve replika „¡María, café!“ je akýmsi synonymom pre stáročnú pokornú, nereptajúcu podriadenosť žien, tá sekera zaťatá do mlynčeka má svoju jasnú symboliku.

 

  A teraz, len tak na záver, ma napadá, že ak by naše slovenské baby chceli urobiť niečo podobné ako tie z Trinidadu, transponovať túto symboliku na naše pomery, do čoho by ony asi tak zaťali sekeru? Už vidím tie plastiky: pokrivené fľaše borovičky a v nich valaška. Ej, bisťu!

 

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu