reklama

O Ábelovi, ktorý (ne)mal čierneho psa

Českého herca Pavla Lišku mám cekom rád. Je taký… INÝ. V každom filme, kde som ho videl ma zaujal. Aj v tom, ktorý sa zrejme nedostane do kín, ale ktorý zajtra (utorok, 5.12.) uvedú na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave (www.iffbratislava.sk). Ábelov čierny pes. Tak sa volá. Ten film. Vrelo odporúčam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Pavol Liška počas natáčania filmu Ábelov čierny pes.
Pavol Liška počas natáčania filmu Ábelov čierny pes. 

 Mal som šťastie vidieť polhodinový absolventský film Mariany Čengel – Solčanskej ešte pred premiérou. Ešte predtým ako herci, ktorí v ňom účinkujú: Pavel Liška a jeho manželka Kristína Liška – Boková (po prvýkrát si obaja zahrali spolu vo filme), Ľubomír Paulovič, Štefan Kožka a Ivan Palúch. Bez Pavla Lišku si tento film nedokážem predstaviť. Opäť podal vrcholný výkon. Presvedčivý, ľudský. Podobne ako naši (starší, ale nie zabudnutí!) slovenskí herci, ktorí podľa režisérky Pavlovi zaimponovali. Tvrdí, že Liška z Palúcha „doloval“ nové herecké grify, Paulovičovi kvôli jeho belasým očiam povedal, že vyzerá ako Paul Newman a to, že Štefan Kožka naňho vo filme vysypal za fúrik opravdového kravského hnoja bral profesionálne. Nakoniec stalo sa to iba raz, lebo filmársky tím väčšinou točil „na ostro.“ Filmový materiál je drahý a rozpočet na študentský film bol skromný (ešteže vypomohla Česká televízia). Aj preto si cením gesto Pavla Lišku, a vlastne všetkých hercov, že za účinkovanie vo filme si nevypýtali ani korunu! A to sa „trepali“ natáčať až na juhozápad Rumunska. Do Banátu, kde dodnes žije česká komunita.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Aj preto som ten film videl v predstihu. Kvôli nejakým dialógom v rumunčine. A ich prekladu. A som rád! Lebo je to dobrý film.  

 Starý mládenec Ábel (Pavol Liška) žije na okraji dediny a stará sa o cintorín. V rámci možností. Lebo zlý sused Melicher (Štefan Kožka) má husi a tým je jedno na čí hrob sa vytoto… Filmári zo Slovenska zachovali pietu. Nezneuctili nikoho pamiatku. Filmový cintorín vyrástol z noci na deň a pomáhali všetci. Aj slávni herci. Ábel v istej chvíli života dospeje k rozhodnutiu, že si ho dedina musí viac vážiť. Veď na tom, že pripravuje mŕtvych na poslednú cestu nie je nič zlé. Rešpekt chce najmä od škodoradostného Melichera. A tak zosnová plán. Banálny. Po dedine vytára, že si kúpil psa. Veľkého. Čierneho. Zlého psa. Povie o tom frajerke (Kristína Liškova), susedovi, každému. Cez dedinu vláči v ruke vrece so žrádlom pre psa. A v noci… ??? V noci sa ponad dedinu ozýva zimomriavky budiace zavýjanie. A brechot. A ľudia sa začnú báť. A veci sa začnú diať… Zrazu každý tvrdí, že videl hrozného psa. Ktosi (alebo čosi) v noci drhne susedovie husi. Kto/čo cez noc zvalil/o nedávno postavenú šopu? A kto/čo pod rúškom tmy zaútočil/o na človeka? Ábel zisťuje, že zrejme trochu prestrelil. Namiesto aby si v dedine vybudoval rešpekt, ľudia ho začnú kvůli psovi nenávidieť a bočiť od neho. Zistí, že je ešte viac jako izolovaný ako predtým. Smutné. Ujde mu aj frajerka. Neuverí, že pes je imaginárny… A film nemôže skončiť ináč ako skončí. Dramaticky. Viac neprezradím. Tí, čo sa náhodou zajtra večer vyberú do Au-parku na sekciu študentských filmov, by prišli o zážitok.    

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ešte raz opakujem, že podľa mňa je to pekný film. Vydarený. Aj keď krátky. Režisérka Mariana Čengel – Solčanská, keď sme sa o filme rozprávali, povedala, že si vie predstaviť tento film ako klasické dlhometrážne dielo. Viac by sa dalo popracovať na charaktere postáv, na prehĺbení deja a zápletke. A viac minút by dostala aj neuveriteľná scenéria. Film bol nakrútený v dedine Svatá Helena, neďaleko Dunaja, ktorý oddeľuje Rumunsko od Srbska. V regióne Banát, kde sa Česi začali sťahovať od roku 1823 (info na stránke http://www.kudrna.cz/galerie1/cesi1.htm) akoby zostalo zakonzervované 19. storočie. Malebné domčeky, zlé prístupové cesty a zvláštna čeština. Slovenský štáb počas dvoch týždňov nakrúcania si češtiny užil až-až. A pohostinnosti domácich. Všetci, herci i neherci bývali v domčekoch po rodinách, spali pod veľkými pásikavými duchnami a jedli domácu stravu. Iba polievka s kúskami slaniny im vraj nechutila… Umývali sa teplou vodou zohriatou na šporáku, piť chodili do miestnej krčmy. S domácimi, ktorí si aj vo filme zahrali. V krčme sa raz vraj Števo Kožka regulérne pobil, aby bránil česť filmárov. Režisérka ale naňho nedá dopustiť. Vždy bol vraj prvý na pľaci, pomáhal osvetľovačom… A možno Rumunsko bolo preňho istým spôsobom návratom domov, lebo jeho dedko sa v tejto krajine narodil. Kožkovcov je dodnes v Nadlaku neúrekom…  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Režisérka spomínala aj iné príhody z filmovania, ale o tom hádam raz ona sama, niekedy, niekde… Pobavila ma však historka s Pavlom Liškom, ktorý o Čechoch v Banáte vedel a vždy túžil túto oblasť navštíviť. Ponuku neznámej mladej režisérky-študentky zo Slovenska preto uvítal, ale presvedčil ho najmä dobrý scenár filmu. Keď autobus dorazil do českých dedín v Banáte myslel si, že on, jeho manželka a ich ročný syn Šimon budú mať zaručenú anonymitu. Ale neprešlo ani desať minút a začul hlas: „Hele, dyť to je Liška!“ Českí turisti. Banát je vďaka cestovke Kudrna z Brna obľúbeným miestom pre agroturistov z ČR. A rumunskí Česi tiež kráčajú z dobou. Aj napriek hrozným cestám a slabým zárobkom. Majú satelity a už chytia Čechov aj Slovákov. Režisérka spomína, že dedinčania dokonca pozerali aj Dievča za milión. Fandili viac Michaele ako Karin.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No ale späť ku filmu. Mystično zostane neodhalené (kto vlastne v noci vyčíňa?), ale pre film, ktorý vznikol podľa kanadskej rozprávky Čierny pes Jeana Labadie to nie je až tak podstatné. Režisérka zaň na Katedre filmovej a televíznej réžie na FTF VŠMU v Bratislave dostala jednotku. A keďže Česká televízia taktiež podporila tento projekt, tí, ktorí zajtra nestihnú prísť na festival (0 19.30) budú mať možnosť vidieť film na ČT. Vraj onedlho po Novom roku. Sledujte program.    

 Marianin film bude uvedený na festivali v sekcii Slovenský film 2006, v pásme štyroch stredometrážnych projektov VŠMU. Neviem, aké sú ďalšie tri filmy Marianiných spolužiakov a spolužiačok. Ak sa však vyrovnajú Ábelovmu čiernemu psovi o budúcnosť slovenskej filmografie sa nemusíme obávať! Rastie nám nová, šikovná generácia.

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu